Albrecht Dürer sa narodil 21. mája 1471 Norimbergu ako tretie z 18 detí v
rodine zlatníka. Odmalička sledoval zručnosť otca v zlatníckej dielni,
vďaka čomu sa aj on vyučil tomuto remeslu. Otec si myslel, že syn sa
vydá v jeho stopách, ale mladý Dürer prejavil oveľa väčší záujem, a tiež
nadanie pre výtvarné umenie, a preto sa v rokoch 1486 – 1490 učil u
vtedy uznávaného norimberského umelca Michaela Wolgemuta. V jeho dielni
sa sa začal venovať aj drevorytom, ktorými sa preslávil.
Rozsiahle znalosti či intelektuálny rozhľad načerpal tiež z ciest po
Európe. V rokoch 1490 - 1494 podnikol cestu do Colmaru, navštívil
Bazilej, Augsburg a v roku 1495 podnikol aj svoju prvú cestu do
Talianska, kde sa bližšie zoznámil s dielami talianskych renesančných
majstrov. Po návrate si v roku 1497 otvoril v rodnom meste vlastnú
dielňu.
Začiatkom 16. storočia, už ako zrelý a známy umelec, absolvoval druhú
cestu do Talianska a roky 1505 - 1507 strávil v Benátkach. Po opätovnom
pobyte v Augsburgu, kde strávil rok 1518, navštívil v rokoch 150 - 1522
Holandsko. Neprijal ponuky doživotného dôchodku od viacerých vtedajších
významných európskych miest, ale vrátil sa do Norimbergu, kde sa
natrvalo usadil.
Dürer vo svojej tvorbe opustil formy neskorej gotiky a vytvoril osobitú
syntézu nemeckej maliarskej tradície a talianskej renesancie. V jeho
dielach sa prelínali prvky fantastickosti s vtedajším vedeckým poznaním.
Obrazmi ako Autoportrét (1500), Ružencová slávnosť (1506), alebo
dielami Adam a Eva z roku 1507, sa stal nemeckým maliarom, ktorý sa
vyrovnal velikánom talianskej renesancie. Obrazy Adam a Eva, na ktorých
zachytil nahé telá muža a ženy, patria medzi prvé akty v životnej
veľkosti v histórii nemeckého maliarstva.
Do dejín svetového výtvarného umenia sa zaradil aj dielom Štyria
apoštoli (1526), dnes už legendárnym drevorytom Štyria apokalyptickí
jazdci (1498), alebo medirytinami Rytier, smrť a diabol, Melanchólia či
Svätý Hieronym, ktoré vznikali v rokoch 1513 - 1514. Vytvoril aj väčší
počet rozsiahlych grafických cyklov – drevorezov ako Veľké pašie (1498 -
1510), Život Panny Márie (1501 - 1511), alebo Malé pašie (1509 - 1511).
Zanechal po sebe nielen 70 obrazov, 100 medirytov, 350 drevorezov či
okolo 900 kresieb, ale i viaceré teoretické práce o perspektíve,
proporciách, alebo tieňovaní, napríklad Štyri knihy o ľudských
proporciách (Vier Bücher über die menschlichen Proportionen, 1528).
So záujmom sledoval spoločenské dianie okolo seba, duchovné tendencie
svojej doby, neušlo mu ani reformačné hnutie Martina Luthera. Ako umelec
a intelektuál výrazne prerástol úroveň rodného mesta a Nemecka.
Albrecht Dürer, ktorého nemeckí romantici 19. storočia vyhlásili za otca nemeckého umenia, zomrel 6. apríla 1528 v Norimbergu.